V nedeľu som varil pre duchov, až kým mi niekto nezaklopal na dvere.

ukázal na chlieb, „dúfam, že si si nekúpil ten bochník zo včerajška.“

„Je to z dnešného rána.“

„To hovoria všetci.“

Lucia sa zasmiala.

Ten smiech prešiel chodbou a dosiahol kuchyňu pred nami.

Bolo to zvláštne.

Pekné, ale zvláštne.

Je to už veľa rokov, čo mi do domu vbehlo dievča.

Moja vnučka mala už pätnásť rokov a bývala vo Valencii. Keď prišiel, sedel, pozeral sa do telefónu a povedal, že nie je hladný, kým…

Nevidel flan.

Lucia však na všetko zízala.

Viac na ďalšej strane

Staré dlaždice.

Magnety na chladničku.

Manuelova