ukázal na chlieb, „dúfam, že si si nekúpil ten bochník zo včerajška.“
„Je to z dnešného rána.“
„To hovoria všetci.“
Lucia sa zasmiala.
Ten smiech prešiel chodbou a dosiahol kuchyňu pred nami.
Bolo to zvláštne.
Pekné, ale zvláštne.
Je to už veľa rokov, čo mi do domu vbehlo dievča.
Moja vnučka mala už pätnásť rokov a bývala vo Valencii. Keď prišiel, sedel, pozeral sa do telefónu a povedal, že nie je hladný, kým…
Nevidel flan.
Lucia však na všetko zízala.
Viac na ďalšej strane
Staré dlaždice.
Magnety na chladničku.
Manuelova