aj keď bol čistý, a položila som ho pred Luciu.
Prešla prstom po kvetoch.
„Je to krásne.“
„Je starý.“
„Aj staré veci môžu byť krásne.“
S Danielom sme sa na seba pozreli.
„Presne to sa už roky snažím vysvetliť tvojmu otcovi,“ povedal som mu.
Sadli sme si.
Lucia najprv jedla opatrne.
Každú kroketu rozrezal na polovicu, pozrel sa dovnútra a potom si odhryzol.
Tváril som sa, že tam nie som
náušnica.
Ale bol.
Pri tretej krokete zdvihol hlavu.
„Otec nepreháňal.“
Daniel si priložil ruku na hruď.
„Ďakujem, že si