V nedeľu som varil pre duchov, až kým mi niekto nezaklopal na dvere.

pravda.“

„Áno.“

Stál predo mnou.

„Tak potom už nebudeme mať nedeľný obed.“

Trochu som sa zohol, aby som sa na ňu pozrel.

Kolená mi protestovali, ale ignoroval som to.

„Počúvajte pozorne. Nedeľný obed nie je prejav.“

Zamračila sa.

„Čo je to?“

„Je to vedomie, že niekto pre teba odkladá tanier.“

„Ale bude to ďaleko.“

„Aj riad môže počkať.“

Lucia sa začala rozplakať.

Objal som ju. A prvýkrát odkedy som ju stretol, som mal pocit, že Danielovu dcéru neutešujem.

Utešovala som svoju rodinu.

Presťahovali sa začiatkom jari.

Minulú nedeľu som varil