boli len kruhy s rukami.
Nad nimi všetkými bola malá postava, nakreslená sivou ceruzkou.
„To je dedko,“ vysvetlil.
„Je hore, pretože si už nemôže sadnúť.“
Pozrel som sa na Manuela.
Mala obrovský úsmev.
„Dal si mu priveľa vlasov.“
„To povedala Lucia.“
Dve dievčatá sa zasmiali.
Aj ja.
Zima dorazila do Valladolidu.
Dni sa skracovali a budova sa zdala byť tmavšia.
Jednej noci mi Daniel zaklopal na dvere s novinkami.
Mali ponúkol prácu v inom meste.
Nie príliš ďaleko, ale dosť ďaleko na to, aby som sa musel presťahovať.
Cítil som