V nedeľu som varil pre duchov, až kým mi niekto nezaklopal na dvere.

odpovedať, už nemám pocit, že sa rozprávam sám so sebou.

Pretože zvonček zvoní okamžite.

Dvere sa otvoria.

Niekto príde s chlebom, s ovocím, s príbehom alebo jednoducho s hladom.

A dom sa opäť naplní.

Roky som si myslel, že smútok je miestnosť, v ktorej je človek zamknutý.

Teraz viem, že to môžu byť aj dvere.

Len sa treba odvážiť a otvoriť ho.

Láska sa neskončila Manuelovou smrťou.

Ani to nebolo skryté v tých troch tanieroch, ktoré som dal pre duchov.

Láska v mojich rukách stále žila.

V mojich receptoch.

Na