je, že niektoré nedele musíme jesť na zmeny.
Stôl opäť zostáva
malý.
Ako predtým.
Aj keď nie ako predtým.
Pretože život sa nikdy nevráti úplne rovnaký.
A možno je to takto aj lepšie.
Teraz mám sedemdesiat rokov.
Stále bývam na druhom poschodí starej budovy vo Valladolide.
Schodisko zostáva úzke.
Kuchyňa je stále malá.
A stará zástera má stále tú škvrnu, ktorá sa nikdy neodstránila.
Ten nový visí vedľa neho.
Ten, kto hovorí, že tu je vždy miesto.
Každú nedeľu vstávam skoro.
Nie preto, že by som sa bál ticha.
Nie