V nedeľu som varil pre duchov, až kým mi niekto nezaklopal na dvere.

bol s jeho otcom, chodili hore spolu.

Niekedy prišiel hladný.

Niekedy nahnevaný.

Niekedy rozprával nepretržite.

A inokedy sedela pri okne, prekrížila si ruky a nechcela povedať

Čo s ním bolo?

Netrval som na tom.

Položil by som pred neho tanier.

Jedlo má svoj vlastný spôsob kladenia otázok.

Jedného popoludnia sa objavila a plakala.

Nebola to nedeľa.

Bolo okolo siedmej hodiny večer, keď som skladal oblečenie v obývačke, niekto zaklopal na dvere.

Daniel bol s ňou.

Viac na ďalšej strane

Jeho tvár bola unavená a znepokojená.

„Môžeme s vami chvíľku stráviť?“