bol s jeho otcom, chodili hore spolu.
Niekedy prišiel hladný.
Niekedy nahnevaný.
Niekedy rozprával nepretržite.
A inokedy sedela pri okne, prekrížila si ruky a nechcela povedať
Čo s ním bolo?
Netrval som na tom.
Položil by som pred neho tanier.
Jedlo má svoj vlastný spôsob kladenia otázok.
Jedného popoludnia sa objavila a plakala.
Nebola to nedeľa.
Bolo okolo siedmej hodiny večer, keď som skladal oblečenie v obývačke, niekto zaklopal na dvere.
Daniel bol s ňou.
Viac na ďalšej strane
Jeho tvár bola unavená a znepokojená.
„Môžeme s vami chvíľku stráviť?“