to celý ponoril do tekutého striebra.
Neponáhľalo sa. Tieklo – rýchly, prudký pohyb, z ktorého mi naskakovali husia koža. Zakričala som. Moja spolubývajúca zakričala zo svojej izby. Tá vec zmizla v škári za podlahovou lištou, akoby nikdy neexistovala.
Nasledujúcu hodinu som zúfalo googlil „lesklé chrobáky v potrebnom“ a presviedčal som sám seba, že mám zamorenie cudzími larvami.
iba sa, že som mal strieborné rybky. A hoci sú nepopierateľne strašidelné, sú tiež fascinujúce, starobylé a – keď ich raz pochopíte – prekvapivo zvládnuteľné.
Ak ste zaujali jedného, z týchto malých tvorov, ako vás behajú