žena bola mojou ženou…“
Zízala som som na neho.
„Čože?“
Rýchlo pokrútil hlavou.
“Nie. Prepáč. Tak som to nemyslel.”
Pomaly sa nadýchol.
“Nikdy som ťa nechcel znepríjemniť.”
„Prečo si tu?“
Pozrel sa na peniaze.
„Prišiel som, pretože som ti potreboval poďakovať.“
„Ďakujem?“
Prikývol.
Potom sa mu oči naplnili slzami.
„Vaša žena zachránila život mojej dcéry.“
Na chvíľu som nemohol dýchať.
„Moja žena?“
Znova prikývol.
„Emília?“
„Áno.“
Úplne zmätená som na neho zízala.
Úplne zmätená som na neho zízala.
„Emily sa o tebe nikdy nezmienila.“
„Viem,“ povedal.
„Pravdepodobne by si ani