mi nepatrili, ale zdali sa mi strašidelne blízke. Zovrela sa mi hruď. V hlave mi hučalo, akoby sa niečo prebudilo.
Anatómia
Nevedel povedať, či si spomína na niečo skutočné, alebo si predstavuje to, čoho sa vždy bál.
Pozrel som sa na mamu a ona sa bez slova pozrela na mňa. Obaja sme pochopili, že nech už je tento predmet čokoľvek,
Nebolo to len niečo, čo mal môj otec. Bolo to niečo, čo si niesol so sebou, niečo, čo ho formovalo, vyčerpávalo, možno ho dokonca definovalo.
Zásuvka bola opäť zatvorená.