posteli.
Niekedy to bolo dieťa, ktoré ledva vedelo hovoriť.
Niekedy ten, kto odišiel.
A niekedy si dieťa ľahlo tvárou dole
opretý o stenu, bez toho, aby sa čo i len pokúsil upútať Tieňovu pozornosť.
Mačka sa tam zvykla zastaviť.
Opatrne sa priblížil, sadol si a čakal.
Zdravotná sestra uviedla, že toto správanie pozorovala pri niekoľkých príležitostiach počas štyroch rokov.
Zdalo sa mu, že Tieňa priťahujú najmä uzavreté deti, ktoré sa snažia vyhýbať akémukoľvek kontaktu s ostatnými.
Preto nebolo možné s istotou dospieť k záveru, či je mačka skutočne schopná